Obyčajná nula

Mnohí vravia, že som obyčajná nula. Prečo sa mi nesnažíš aspoň ty občas zavolať? Myslím, že som pre mnohých jedna veľká neznáma, no niekto možno nulu, nulu ako ja rád spoznáva. Mnohí vravia, že som obyčajná nula. No aspoň ty vravíš, že niečo pekné zo mňa volá. Snáď si ale

Rieka

Na vlnách rieky pokoj hľadáme, to ticho cítiť aj v nás. Putá lásky z rúk skladáme, v srdci mám tvoj hlas. Pohľad do očí, so mnou zatočí, sme láskou zmoknutí. Zohrej ma v náruči, kým noc zakročí, nerátaj minúty…. [Refrén] Ooooooh………. nechaj sa viesť, nechaj sa viesť….. Ooooooh ……… nechaj

Čaj o piatej

Čaj o piatej už dávno vychladol, ten chlad cítiť aj v nás. Aj posledný kvet vo váze zvädol, svetlo stráca jas. Otvorme náruč, náruč lásky, dokorán… Oooh dokorán… Skúsme smiechom zotrieť slzy, čo zmáčali nám tvár. Chyťme sa za ruky, nech nie sme sami, aj v zime môže byť jar.

Rómeo

[Úvod] Buď môj sladký Rómeo a ja tvoja Júlia, chcem byť malou vládkyňou nášho impéria. Ako taký ako Rómeo pod oknom stojíš, spod záclony ťa vidím, netvár sa, že sa bojíš. Viem, čo chcem aj do čoho sa rútim, jedno je isté, za tebou smútim. Viem, čo chcem aj kam

Priepasť

Túžili sme byť spolu , túžili sme byť spolu, a vždy si mal pre mňa čas. A keď som sa v noci bála, prekonával si so mnou môj strach. Vravel si, že moje srdce, moje srdce naveky v tvojom miesto má, a dnes sa rútim do priepasti, do priepasti, ktorá

Kam si sa podel?

Vždy si vedel, čím ma potešiť, stačilo byť pri mne, dlaň na tvár položiť… a teraz to prázdno… Zima… tma… a ja čakám, a teba niet…. Čo si tentoraz vymyslíš, akú odpoveď??!!! Vybitý mobil? Cestou ťa niekto dobil ???!!! Neviem, prečo by som ti mala veriť…. [Refrén] Kam si sa

Sedemnásť

Keď som mala 17 a dlhé blond vlasy, zhltla som všetku múdrosť sveta, myslela som si. Keď som mala 17, celý svet bol len môj, myslela som si, že sama prekonám každý bôľ. Keď som mala 17, mala som veľa túžob, myslela som si, že sa splnia aj bez životných

Chyby

V rytme tónov mlčky sedím, ako obohratú platňu ťa počúvam. Všetky tvoje vyslovené slová, doslova zabúdam. Spomínam , že si vravel – vravel, ako veľmi ti chýbam, a dnes horké slzy na líci dlaňou si zakrývam. [Refrén] Máme príliš veľa mieru, lásku meníme na neveru, máme príliš veľa snov a