Čaj o piatej už dávno vychladol, ten chlad cítiť aj v nás. Aj posledný kvet vo váze zvädol, svetlo stráca jas. Otvorme náruč, náruč lásky, dokorán... Oooh dokorán... Skúsme smiechom zotrieť slzy, čo zmáčali nám tvár. Chyťme sa za ruky, nech nie sme sami, aj v zime môže byť jar. Čaj o piatej už dávno, dávno vychladol... Oooh vychladol... [Sólo] [Bridge] Prázdna váza už kvety nečaká. Naplňme ju nájdenou láskou, nemusí byť, nemusí byť práve zo zlata... [Refrén] Zažnime svetlo na konci tmy, nech na jar nie je mráz. Otvorme truhlicu stratenej lásky, nech kvety kvitnú, kvety kvitnú zas. Otvorme náruč lásky dokorán, nech splynú duše v nás. Moju ruku vždy v tvojej mám, to teplo vníma aj mráz. Čaj o piatej už dávno, dávno vychladol... Oooh vychladol... [Bridge] Zažnime svetlo, na konci tmy, nech láska, láska nečaká, keď vonku sa zmráka a čaj už dávno, dávno vychladol.... [Refrén] Zažnime svetlo na konci tmy, nech na jar nie je mráz. Otvorme truhlicu stratenej lásky, nech kvety kvitnú, kvety kvitnú zas..... [Záver] Otvorme náruč lásky dokorán, nech splynú duše v nás...