V rytme tónov mlčky sedím, ako obohratú platňu ťa počúvam. Všetky tvoje vyslovené slová, doslova zabúdam. Spomínam , že si vravel - vravel, ako veľmi ti chýbam, a dnes horké slzy na líci dlaňou si zakrývam. [Refrén] Máme príliš veľa mieru, lásku meníme na neveru, máme príliš veľa snov a studňu nevyslovených slov. Máme všetkého dosť - túžbu, lásku, ba aj zlosť. Tak prečo nám stále niečo chýba? No povedz, čia je to chyba... Tak čia je to chyba!!!!!! Som ako dym čo stráca sa preč, strácame aj nad nami reč. Som pre teba len padajúca hmla a oheň, čo dohorel do tla. Každý robí chyby, či nie? Tak skús odpustiť tie moje, veď tie tvoje sú v zabudnutí dávno preč... Vravíš tie nestoja za reč.... [Refrén] Máme príliš veľa mieru, lásku meníme na neveru, máme príliš veľa snov a studňu nevyslovených slov. Máme všetkého dosť - túžbu, lásku, ba aj zlosť. Tak prečo nám stále niečo chýba? No povedz, čia je to chyba... Tak čia je to chyba!!!! [Sólo] [Refrén] Máme príliš veľa mieru, lásku meníme na neveru, máme príliš veľa snov, a studňu nevyslovených slov. Máme predsa všetkého dosť – túžbu, lásku, ba aj zlosť. Tak prečo nám stále niečo chýba? [Záver] Máme príliš veľa mieru, lásku meníme na neveru, máme príliš veľa snov, a studňu nevyslovených slov. Máme predsa všetkého dosť – túžbu, lásku, ba aj zlosť. Prečo nám stále niečo chýba?