S muzikou som naozaj aktivne začal v 14-tich. Teda krátko pred 15-tkou, keď som prvýkrát v živote hral na skutočnom “kšefte” – na svadbe v Jaslovských Bohuniciach, až do rána (vtedy sa bežne hrávalo do 4-5 hod. ráno).
Samozrejme, o čosi som sa pokúšal aj pred tým. Hudobnú školu som nechal asi ako piatak – nebavilo ma to. Aj keď som bol “jednotkár”. Krátko na to mal ale svadbu môj bratranec, kde hrala živá kapela. A … zase ma to začalo baviť 🙂 Učil som sa (aj teóriu) a cvičil som sám, dobrovoľne, ale už motivovane. Pomáhal mi starší, veľmi nadaný brat a nebyť jeho, asi nikdy nič nedosiahnem. V 1980-tom som na TV ORF videl koncert Rockpalast (Essen, DE), kde hrala Joan Armatrading s kapelou a za klávesami sedel Dick Sims. Vtedy som sa zamiloval do Hammonda, ale bolo to čosi pre mňa skrátka nedosiahnuteľné.
S kamarátmi sme naivne vymýšľali kapelu. Pokúšali sme sa cvičiť najskôr v garáži (ľudia sa ale sťažovali na hluk), neskôr školská kapela, atď. Skúšali sme dokonca aj na Korytnianskych Kopaniciach (pri Podolí, dnes okres NMnV, cca. 16km tam a 16km späť, takmer denne na bicykloch). Ale boli sme mladí.
Prvou skutočnou kapelou, kde som kedy hral, bol Betta club (Krakovany, dnes okr. Piešťany), s ktorou som odohral aj svadbu, o ktorej som písal v úvode.
Neskôr, asi v 16-tich, som bol spoluzakladateľom skupiny Tranzit – Ostrov pri Piešťanoch. Tam som pôsobil až do odchodu na základnú vojenskú službu (r. 1986-1987, tam zasa “voľnočasová” kapela, VÚ9133 Praha).
Po vojne som už bol celkom vyzretý muzikant a po krátkom tápaní som už hrával iba v kapelách, ktoré sa kvalitou vyrovnali profesionálom.
Postupne:
- Impulz – Nové Mesto n/V
- VKV sextet – Veľké Kostoľany (teraz okr. Piešťany)
- Projekt (Piešťany)
Ešte počas môjho pôsobenia v Impulze nastali spoločenské zmeny súvisiace s udalosťami v roku 1989. Potom prišli 90-te roky s ich šialenou diskotékovo-elektronickou hudbou a živá hudba postupne upadala. S VKV sme boli asi poslednou kapelou široko-ďaleko, kde sme to ešte pár rokov ťahali všetko naživo. Živá, zábavová muzika bola ale v tej dobe už bez diskusie odsúdená na zánik. Začala sa éra diskoték a country kapiel.
Ja som sa teda ďalej naplno venoval IT (to ma veľmi bavilo), ešte stále sme sa o čosi snažili s piešťanským Projektom, čo sa ale skončilo (do stratena) mojim odchodom do Zlína, kde som pár rokov v oblasti IT pôsobil. K muzike som sa už vrátiť nikdy nehodlal a považoval som ju iba za súčasť rozmarnej mladosti.
Neskôr, takmer po 20-ročnej muzikantskej pauze som sa rozišiel s dlhoročnou partnerkou, systém hodnôt sa mi obrátil naruby a zostal som sám. S nádejou, ze čosi so sebou ešte dokážem urobit, som si kúpil malý, cenovo dostupný, ale dobrý kláves (Roland VR09) a doslova som sa učil hrať nanovo. Ale šlo to. Keď sa chýr, že som zasa voľný a mám aj nástroj, rozniesol, dávny kamarát ma pozval hrať do jeho kapely. Tak som po rokoch zasa začal: City Band – Vrbové (okr. Piešťany). Dokúpil som el. piano a urobili sme celonočný (coverový, tanečný) repertoár. Zahrali sme na pár akciách a skončili sme na osobných nezhodách.
Nasledovala asi ročná pauza, potom som to skúšal s Bon Jovi tribute – Trenčín. Odtiaľ ale odišiel spevák. Zase koniec “do stratena”.
Medzi tým som pri pive stretol ďalšieho kamaráta a povedal som mu o svojej situácii. Po nejakej dobe mi znenazdajky zavolal, aby som si s nimi “zajamoval” nejaký ten blues (“nerieš aký, to dáš”). Riešil som! 🙂 Nikdy som nič také nehral, celý život iba covery. Tak som sa “z večera do rána” učil z Youtube, ako hrať blues. Harmonicky som sa už samozrejme dávno orientoval, šlo mi ale o improvizácie. Pochopil som, “zajamoval” som a boli so mnou spokojní. Padol návrh: “Nešiel by si si s nami zahrať o 2 týždne na piešťanský pivný festival?”. Prijal som. S krvným tlakom 300/200 som to zvládol. Tak som sa dostal do kapely RPB Project – Piešťany. Skúšali sme v hoteli Eden. Nechápal som, ako je možné cvičiť v bývalom Interhoteli, ale pozorovaním som zistil, ze sa tam tvorí nový hudobný klub a vedie to akýsi Ír – Noel McCarthy, ktorý mal svoju kapelu tiež. Postupom času som sa s ním skamarátil. S RPB sme hrávali málo (chalani mali ešte 2 ďalšie, dosť aktívne hudobné projekty a na RPB nemali dosť času), tak som sa pridal aj k Noelovi, ktorý hrával pomerne často. Cieľom bolo nanovo nadobudnúť poriadnu pódiovú prax (iné je hrať doma a iné je hrať na pódiu). Medzi tým som získal Hammond, Leslie, RPB project skončil a zostal som iba s Noelom.
Prišla pandémia COVID -19. Ani hudobný klub v Edene (na ktorom som sa spočiatku veľmi aktívne podieľal), ani Noelova kapela ju neprežili. Následné zdražovanie energií už za príbehom klubu napísalo bodku definitívne. Škoda. Ale to som už poznal Hanku. Ešte počas pandémie (štastný to krok!) som si zriadil vlastnú skúšobňu a začala sa písať celkom nová kapitola. Kapitola s názvom Hana and Hammond. A tá sa píše dodnes.