Z cyklu: môj život v Piešťanoch
Kedysik dávno, ešče som asik nebov ani ósmak, videv som televízore, na Vienni, namakaný koncert a máňoš tam dobre hrav na varhany. Bohovsky mu to znelo a nechápav som, ako to robá, že to tak super hrá. Písav sa rok 1980 a svet už bov tak vyspelý, že ani Mesác sa už nemuselo chodyt. Už tam velakrát boli, poznali to tam možno vác ako ja Prennádražie a čo steli zistyt, to už šecko zistyli. Nedyvil som sa, že už vedá urobit aj varhany. A aj som nejaké videv v hudobnynách pod kolonádú, ale boli hovacky drahé.
Tý isté mali aj u nás kostole, jak bov vojenský ústav. Ale tý, tom televízore, mali taký zvuk, čo sa tak čunno hemlesev v lufte. Chcev som zistyt, ako to je, že si to doma urobím aj ja. Šag to nejako preca zniká. Bráchovi som už tej dobe urobev na gitaru buster a urobim teda aj totok. Ked budem velky, tý varhany (asik aj lepšé, ak zistá, že sa tam dá čosik zlepšit) si kúpim (aj bych si ich vyrobev, ale nevedev som ako urobit klávesnycu) a jak tam túto vec, čo si stem vyrobit pripojím, budú nalepšé v okrese a šecia ma budú stet v kapele. A to stačí. Do televízora ma aj tak hrat nigdo nezebere, tam mosíš mat známosty. A pre mna je dost hrat tutok v okrese. Baby, čo sa mi lúbá, žijú tu. Bratyslavčanky sú aj tak namyslené. Pýtav som sa teda, čítav som a zistev som, že to majú takú čunnú reprobennu, kerá sa točí. Smál som sa, jaké blbosty ludya porobá, ked nevedá, jak to urobit. My už sme mali integruvané obvody a z takýchto primitívov sme sa mohli iba smát. Ved si predstavte ten bordel, ked sa reprobenna točí. Šag to mosí pannút a pozhazuvat šecko okolo. A určite by bolo bolo aj blbo očut. A zeberte si to, ako sa to točí, šag tý dróty, čo tam idú, to sa mosí potrhat. Nemóžu sa preca furt namotávat a namotávat doblba. De by to skončilo? Napallo ma, že sa to možno raz točí tak a potom zas naopak. Že sa trochu namotá a potom zas odmotá. Ale to by moselo furt flekuvat a štartuvat a určite by sa to celé trepalo, až by sa to rozpallo. Ešte tam mohli byt také tý uhlíkové kontakty, ako bývajú elektrických motoroch. Ale jak by sa to tam šúchalo, moselo by to škŕkat a aby to neškŕkalo, to nevedá asik urobit ani v Amerike. A vedev som dobre, že ked mama zapla vysávač, televízor sa nedav kukat. A to už bola v tej dobe technika na nejakej úrovny! Šag aj gombíky na rádiu často škŕkajú a to sa krútia iba nyekedy. A liat v kuse Diavu do reprákov, to by zdržuvalo. Celé je to blbost. Ako ked si DaVinči nakreslev takú divnú hovacky velkú vývrtku a čakav, že jak to bude krútyt, bude mu to lietat. Samé pofidérne sprostosty. Dneskaj už aj decká vedya, že ak nemajú lietallo, lietat nemóžu.
Stev som si to vygúgluvat, ale nigdo mi vtedy nevedev povedat, čo znamená “vygúgluvat”, tak som to zabalev.
Vedev som ale, že na to je nejaký integruvaný obvod a ten stačí dobre zapojit a poserte sa! V Tesle som mal známych a stačilo zistyt, keré to stem. Nezistev som, nigdo tomu nerozumev, šecia len tunery a barevné hudby steli robit. Vedúci na elektrotechnickom krúžku ani nevedev, čo znamená, že zvuk sa hemlesí v lufte. Na kýho frasa študuvav a čo ho tam vlastne učili? Poránnemu zvuku furt nigdo nerozumev a preto to ani Delícia nevedela dobre vyrobit.
Kašlav som teda na to. Zali ma do kapely a hrávav som na ich dvojradových Vermonách. Penáze som na to furt nemav, ale hralo to jag hovado. Ale to už som stev synťák a to by fakt boli iné vajcá. Iba sellák by v tej dobe hrav na varhanoch. Taký synťák, ten zahrá úplne šecko. Aj varhany. A ešče poránnejšie, ako nejaké blbé varhany. Nič lepšé už neny a any nigdy nebude. Ako jeden z mála som to už vtedy vedev!
Potom pally komunisty a zistev som, že už sa zrazu gúgluvat dá. A vygúglev som, že tý benne sa skutočne točá a že to vlastne furt poránno nigdo napodobnyt any nevie. Aj keď to napodobnyt stú! Až som si to raz na staré kolená nakonec kúpev a nigdo nič lepšé nemá! Volá sa to “Leslie”. Lutujem tých blbcov, čo si furt myslá, že to napodobnyt móžu. Keby tak vedeli trochu myslet, ako ja… ale škoda hovoryt, ked sú z toho šecia furt maródy. 😀